Pre futbalových fanúšikov a zvlášť milovníkov najlepšieho klubu Ligy majstrov aj pre tento rok rezonuje najviac meno portugalského futbalového velikána, Cristiana Ronalda. Dnes je možné s určitosťou tvrdiť, že rok 1985 bol pre futbalový svet naozaj prelomový. Zrodila sa hviezda na futbalovej planéte, ktorá svieti dodnes jasnejšie ako ostatné.
Malý Cristiano vyrastal na ostrove Madeira v chudobnej rodine s tromi staršími súrodencami – dvomi sestrami a jedným bratom. Ani to, že pochádzal z biednych pomerov neodradilo jeho bojovného ducha ísť za svojim snom. Na ulici s loptou ho vídavali každý deň. Pravidlám nerozumel, ale cit pre hru mal v krvi. V ôsmich rokoch sa prvýkrát stretol s futbalom v rodnom mestskom klube. Na zápasy chodieval iba otec. Ten mu bol veľkou podporou. Stále ho doma chválil a rád oznamoval rodine či skóroval. Snažil sa priviesť na synove zápasy aj zvyšok rodiny. Cristiano sa dočkal. Na tribúne už nestál iba otec, ale aj mama a sestry. Jeho kariéra postupovala raketovým tempom. Dostal pozvánku do tímu Sportingu Lisabon a ešte len ako dvanásťročný odišiel z rodnej Madeiry bez rodičov. Ako bezbranné dieťa sa presťahoval do Portugalska, aby dobyl futbalový svet, prerazil svojim mimoriadnym športovým talentom a získal rozprávkové bohatstvo.
Keď sa lietadlo odpútavalo od zeme, úpenlivo plakal. Nastal čas, kedy musel čeliť konkurencii v mládežníckej akadémii, posmievaní spolužiakov kvôli prízvuku, ale aj samote. Domov volával z telefónnej búdky trikrát do týždňa. Ako sám priznal, bol nútený vyrásť rýchlo, opustiť detský svet a starať sa sám o seba. Plakával nie len na ceste z Madeiry, ale aj pri telefonátoch s milovanom mamou, pri spomienkach na domov a priateľov, v šatni, na ihrisku aj keď na neho kričali tréneri. Všetko však liečil futbalom. Spoluhráči šli po tréningu do sprchy, on ostával na trávniku a drel. Zo všetkých strán počúval, že je vychudnutý, tak si na obed dával o jeden tanier polievky naviac. Ostatní malí spoluhráči a tréneri o ňom hovorili „videli ste, čo dnes spravil?“ alebo „je škoda, že je taký útly“. Tieto reči naštartovali v Cristianovi nový motor. Hodinu po polnoci tajne dvíhal činky, kľukoval v izbe a trénoval so záťažou kvôli lepšiemu driblingu. Neustále pracoval na fyzickej kondícii. Chcel byť najlepší. Tvrdo pracoval a ostatní sa mu smiali. Ako povedal: „Neviem odkiaľ sa bral ten pocit. Bolo to vo mne. Je to ako keby ste boli hladní a nikdy ste sa toho nemohli zbaviť. Keď prehráte, hladujete a keď vyhráte, tak stále hladujete, akoby ste si dali len pár omrviniek.“
Psychickú stránku mu nezlepšili ani dve rany, ktoré zaboleli. Zistil, že otec je chronický alkoholik a brat závislý na drogách. Ani tieto správy z domova ho nezlomili. Išiel ďalej. Prekonával všetky možné hranice. Kde iní končili, on začínal. Nastal obrovský obrat v živote mladého nádejného Ronalda. Začal trénovať s juniormi a o štyri roky debutoval v Prvej portugalskej divízii, kde strelil gól a všetky oči sa upriamili na neho. V Európe debutoval v Lige majstrov v kvalifikačnom zápase proti Interu Miláno. Na trávniku vynikal. Priťahoval pozornosť celého sveta už v mládežníckom tíme do 17 rokov. Ďalšia ťažká chvíľa nastala, keď mu zomrel otec na zlyhanie pečene v dôsledku alkoholu. Ronaldo odprisahal, že nikdy nebude piť alkohol.
Futbaloví odborníci si od jeho osoby sľubovali veľmi veľa. Očaril viaceré kluby. Záujem prejavili Liverpool, Arsenal a Manchester United. Svojou tvrdou prácou, usilovnosťou, sebazapieraním a robením vecí navyše sa prebojoval do áčka. Bol jediný, kto takto rýchlo postúpil. Nikomu inému sa to v histórii nepodarilo. Rozhodol sa pre Manchester United, kde strávil sedem sezón. Obdivoval klub, jeho hru a zanietených anglických fanúšikov. Po prehre Anglicka s Portugalskom, v ktorej vinili Ronalda sa začala šíriť vlna kritiky aj v klube Manchestru United. Diváci vypískali CR7 a dopriali mladej hviezde tvrdé urážky. Ronalda však nadávky a urážky prinútili hrať lepšie a trénovať tvrdšie. Kto by toto dokázal? Cristiano naozaj disponoval obrovskou dávkou sebakontroly, prísnosti a motivácie. S anglickým tímom získal titul Ligy majstrov. No on nezaspal na vavrínoch, neprestal na sebe makať, neodišiel do ústrania. Chcel viac. Jeho sny boli väčšie, jeho ciele vyššie. Túžil po novej výzve. Prijal ponuku bieleho baletu a odišiel do Španielska. Zaumienil si vyhrať všetky trofeje, stať sa futbalovou legendou a lámať všetky rekordy.
Dnes je jeho meno fenoménom doby. Stal a legendou viacerých klubov ako anglického Manchesteru United či španielskeho kráľovského Realu Madrid. Začínal s päťdesiatimi eurami na mesiac, dnes ich má tak štyridsať násobne viac. Vyhral mnoho ocenení a trofejí. Ceny za najlepšieho hráča sveta, najlepšieho hráča roka, najdrahšieho hráča sveta aj ocenenia Zlatá kopačka, Hráč mesiaca či Futbalista roka. Stal sa kapitánom národného tímu Portugalska a získal tituly Ligy majstrov. Aj v 33 rokoch stále dokazuje, že je najlepší. Občas máte pocit, že je stroj. Že necíti bolesť, že je robot, ktorý si plní svoju misiu. Stanovuje stále nové a nové rekordy. Pokoril magickú hranicu 500 gólov v kariére, neprekonateľný je aj v počte asistencií či odohratých zápasov. Od roku 2009 sa stal mýtickou postavou v Reale Madrid. Celý svet ho zbožňuje. Nikto nechápe ako môže byť taký rýchly, motivovaný a talentovaný. Odkiaľ berie tú energiu, silu a zdroje motivácie?
A čo je na tom najlepšie je fakt, že on ešte zďaleka neskončil…
